Upgrade
Mag Haiti
ADVERTISEMENT
  • Accueil
  • Politique
    • Éditorial
    • Politique
    • Justice
    • Élection
    • International
  • Société
    • Société
    • Opinion
    • Éducation
    • Enquête
    • sondage
    • Elles
    • Biographies
    • Causerie
  • Économie
  • Culture
    • Culture
    • Musique
    • Mode
    • People
    • Art
    • K-naval
    • Gospel
  • Santé
  • Environnement
No Result
View All Result
  • Accueil
  • Politique
    • Éditorial
    • Politique
    • Justice
    • Élection
    • International
  • Société
    • Société
    • Opinion
    • Éducation
    • Enquête
    • sondage
    • Elles
    • Biographies
    • Causerie
  • Économie
  • Culture
    • Culture
    • Musique
    • Mode
    • People
    • Art
    • K-naval
    • Gospel
  • Santé
  • Environnement
No Result
View All Result
Mag Haiti
No Result
View All Result
Home Société

Pratik Lwazi Lajenès ak Pwofesè Hancy Pierre

Mag Haiti by Mag Haiti
August 12, 2019
in Société
0

Pou nou atire atansyon tout moun, men sitou jenn fi ak jenn gason sou enpòtans jounen entènasyonal jenn yo ki pral selebre 12 dawout k ap vini an,nou pibliye atik sila. Se yon atik ki gen yon vèsyon nan lang franse deja nan Revi yo rele « Les Cahiers du CEPODE » Fakilte Syans Moun nan Inivèsite leta Ayisyen pibliyeSe yon atik ki te vle wè eske pratik lwazi jenn nan zòn pòtoprens ak sou kote yo apre lane 1986 yo kontwole ou byen yo marye ak lide chanjman sosyal.
Lwazi se yon moman lib nèt alkole ou kapap pwofite pou jwenn yon plezi san nwizans san presyon.Se konsa yo makonnen lwazi ak tan lib.Men tou, nou pa dwe konfonn tan lib ak fè epav.

Yo di « oisiveté » nan lang franse.Yo toujou vle mete lwazi pou kòl tankou se yon liks.Men, lwazi menm jan ak ledikasyon, lojman epi sekirite sosyal se yon sèvis ki dwe satisfè.Nou ka vire touwon pou n rive lonje dwèt sou moman tan lib lan. Jounen jodi an gen apwòch kritik nou wè k pale sou konsomasyon endistri lwazi ak tout piblisite li charye dèyè l. Yo rele sa nan lang franse « idéologie consumériste ».Tout tan nou konn pase nan gade televiszyon ak monte sou lentènèt epi nou tou dòmi kole ak modèl konsomasyon alamòd yo nan feyton, nan foutbòl ak baskètbòl.Eske sa se tan lib li ye ?

Jenn konn sanble bliye lwazi an kòmyon reyalite.Sa lakòz y ap chache lwazi an tou patou, nan jwe, nan jwèt, nan fè lekti, fè travay atis, tande mizik ak gade televizyon.Lis lan pi long toujou.Konsa n ap ajoute jan yo abiye, jan yo fè egzibisyon ak kò yo, monte motosiklèt,pran foto tout lajounen, pase tan sou entènèt nan sa yo rele kominote. Jenn yo pran plezi tou nan fason yo penyen cheve yo ak fè tatou sou kò yo.

Jenn yo, nou konnen gen sila ki konsidere yo kòm gwoup k ap konteste pou yon chanjman.Konsa aktivite lwazi yo konn rive kontwole nan sosyete an menm si jenn yo ap chache vin pi lib ak endepandan ak tèt yo.Jounen jodi a gen yon mouvman sosyal ki fè lwazi an yon dwa pou kreye, pou jwenn idantite w ak rekonesans bò kote sosyete an.
Kesyon n ap poze nou se :kouman pratik lwazi jenn yo kapap tounen yon reyaksyon kont sistèm sosyal la ak ale tou dwat nan wout chanjman kont sosyete konsomasyon sa ki mete idantite nou tèt anba ?

Nou konstate kouman jenn yo lage pou kò yo.Pa gen okenn politik lwazi ki makonnen libète ak pwomosyon sosyal.Ministè Jenès ak Espò kite yon eritaj Ti sourit konm lwazi.Se yon pratik delala sa vle di ki pote alyenasyon.Konduit jenn yo nan konfizyon.Pandan y ap kolabore ak otorite yo , y ap konteste yo tou.Yon kout dlo cho, yon kout dlo frèt.Nan yon sosyete chomaj, lwazi yo ak toujou yon pwa lou kote ou fè l sou kontrent.Moun ki gen tan tounen epav nan konsomen pwogram endistri lwazi yo pito
Nou beswen yon politik kiltirèl ki gen rasin li nan kilti nasyonal avèk yon ouvèti sou pwomosyon valè inivèsalite, sa vle di pou moun tout bon san globalizasyon an pa depatya w.

Jounen jodi a nan sosyete ki fin konnen sa ki endistri an “post industriel” gen yon seri mouvman sosyal ki pito enterese ak kesyon kilti. N ap raple nou poko nan pwent pye sosyete sa yo men nou ap sibi zefè globalizasyon kapitalis lan. Kidonk nou konsène kanmenm kit nou vle kit nou pa vle.Pou mouvman sa yo, rekonesans sosyal ak bay moun valè se yon revandikasyon ki enpòtan anpil.Konsa mouvman si la yo pa sanble menm ak lòt anvan yo (Mouvman tradisyonèl ) kite koupe fache ak leta pandan yo respekte prensip idantite ak prensip ansanm ansanm “yo rele totalité” nan lang franse.Men fòk nou di w zafè denonse ak konteste se mak fabrik mouvman si la yo.Gen kèk mouvman menm lè yo sanble ak lòt nou lonje dwèt sou yo a ki pa rive delivre.Konsa yo rele yo “Mouvement incomplet”.Mouvman sa yo pa gen yon estrikti ki tabli nèt; yo tape nan sòs, se tankou yon jelatin ou byen yon nwaj (nébuleuse), nan lang franse.Mouvman sa yo adapte yo jan konjonkti an ye.

Nou vle pale sou mouvman sa yo ki sanble pito ak kèk pwen rankont pour rive regle kèk pwoblèm sosyal tankou lwazi.Nou di pwen rankont paske yo pa gen estrikti ki tabli menm jan ak mouvman tradisyonèl yo Nou jwenn plizyè tandans
1-kominotè tèt ansanm
2-Konteste nan abiman, nan egzibisyon kò yoak nan palab yo.

Nap poze tèt nou kesyon sila, ki se :Eske mouvman si la yo kontwole ou byenyo wè chanjman ?
Listwa travay montre nou ki lè koze tan lib ak lwazi gen yon sans.Nou vle lonje dwèt sou mouvman « ludisme » ki te yon lit kont machin ak pou defans moun kap travay.Koze jwenn repo vin yon bon sijè revandikasyon tou(rekreyasyon, repo ak konje).Sa pat toujou konsa nan eksperyans Taylorisme ak Fordismeki se de lòt mouvman kote tout jès ouvriye yo te kontwole.Zafè tan lib lan pat gen sa pyès.Nan lane 1970 yo, Toyotisme la vinyon lòt kouran ki li menm bay plas ak pwomosyon ouvriye an nan bay li tan pou l panse, pou l kreye, pou l devlope kapasite l ak pou l jwenn lwazi.Konsa nou dwe fè yon rale sou kontèks istorik ki Mennen nou la.

Atik sa gen swit…

Comments

commentaires

Nombre de vues: 4,398
Share on Facebook Share
Share
Share on Twitter Share
Share
Share on Google Plus Share
Share
Share on Pinterest Share
Share
Share on Linkedin Share
Share
Share on Whatsapp Share
Share
Share on Email Share
Share
Share on Viber Share
Share
Share on Sms Share
Share
Share on Messenger Share
Share
Previous Post

Daphnée Alice Dieudonné, Première Miss Angélique

Next Post

« Il est impossible d’éduquer un peuple dans une langue qu’il ne parle pas », dixit Michel DeGraff

Mag Haiti

Mag Haiti

Mag Haiti a pour mission d'informer, de distraire et de former les internautes à travers le monde. Comme tout organe de presse qui se respecte dans une démocratie, notre objectif essentiel est de fournir aux citoyens l’information exacte et fiable dont ils ont besoin pour fonctionner dans la société libre où ils vivent.

Next Post

« Il est impossible d’éduquer un peuple dans une langue qu’il ne parle pas », dixit Michel DeGraff

Suivez-nous

youtube
follow
facebook
follow
twitter
follow
instagram
follow
soundcloud
follow
linkedin
follow

Les plus populaires

  • Poukisa li enpòtan pou nou denonse aktivite bandi yo sou rezo sosyal yo? 

    Poukisa li enpòtan pou nou denonse aktivite bandi yo sou rezo sosyal yo? 

    0 shares
    Share 0 Tweet 0
  • Fantom menase l ap bòykote “Sumfest” la epi tire Carel Pedre

    0 shares
    Share 0 Tweet 0
  • Scandale à Miss Haïti Univers

    0 shares
    Share 0 Tweet 0
  • Le béninois Axel Merryl met le compas en valeur dans le tube Lele Lala Lolo Lili

    0 shares
    Share 0 Tweet 0
  • Le nom d’une première victime d’abus sexuels au Ranch de la Croix-des-Bouquets connu?

    0 shares
    Share 0 Tweet 0

Qui sommes-nous?

Mag Haiti

La société Médias MAGHAITI dont le siège social est sis à Port-au-Prince, immatriculée au registre du commerce d’Haïti au numéro 357 Reg. 103, est formée de trois (3) agences de Presse en ligne, soit Mag Haïti, Alolakay TV, T-check Haïti et de la compagnie Quiet Production.

Les plus populaires

  • Poukisa li enpòtan pou nou denonse aktivite bandi yo sou rezo sosyal yo?  (86,332)
  • Les dix jeunes Haïtiens les plus influents en 2018 (39,870)
  • Fantom menase l ap bòykote “Sumfest” la epi tire Carel Pedre (33,965)
  • Lapolis rive sezi 2 zam, 2 machin epi touye 4 prezime bandi nan vil Gonayiv (30,776)

Nouveaux Articles

  • Depatmant sekirite enteryè Etazini an mete yon bout ak pwogram imanitè Biden nan
  • Haïti : 1,3 million de déplacés internes, un record selon l’OIM
  • Trois décennies de service : la PNH saluée pour son engagement face à l’insécurité

RSS Fact Checker

© Tous droits réservés – Groupe Média MAGHAITI 2023

Subject:
Message:
Ajax loader
No Result
View All Result
  • Accueil
  • Politique
    • Éditorial
    • Politique
    • Justice
    • Élection
    • International
  • Société
    • Société
    • Opinion
    • Éducation
    • Enquête
    • sondage
    • Elles
    • Biographies
    • Causerie
  • Économie
  • Culture
    • Culture
    • Musique
    • Mode
    • People
    • Art
    • K-naval
    • Gospel
  • Santé
  • Environnement

© Tous droits réservés – Groupe Média MAGHAITI 2023

Are you sure want to unlock this post?
Unlock left : 0
Are you sure want to cancel subscription?